1. Vyrušenie

Istotne poznáte situáciu, kedy sa na niečo sústredíte a v tom zavolá niekto, koho nemôžete proste odmietnuť, alebo to nechať zvoniť ďalej so stíšeným zvonením. Proste to zdvihnete a už to je “bla, bla, bla”… pol hodinu trvajúci rozhovor zo slušnosti a vy vôbec, ale vôbec neviete, čo ste pred tým rozhovorom mali v pláne spraviť teraz…

2. Otravné zvonenia

Každý telefón zvoní, pochopiteľne. Zvonenie by malo byť relatívne hlasné, prenikavé a unikátne, aby ste ho započuli a vedeli hneď rozpoznať, že zvoní práve ten váš telefón. No vezmime si ku príkladu situáciu, v ktorej platíte pri pokladni v hypermarkte, telefón začne zvoniť v tom najspodnejšom vrecku vašeho kabátu, či bundy, ktorú máte prevesenú cez nákupný košík pekným prenikavým zvonením a vy zrazu neviete, čo skôr… Poprípade idete s plnými rukami a opäť začne zvoniť. Alebo iná situácia, ktorá nadväzuje na prvý bod, vyrušenie pri niečom… Sústredíte sa, všade ticho, intenzívne premýšľate a zrazu CRRRRN… A je to v prdeli…

3. Neprijaté hovory

Každý kto vám volá a nezdvihnete ho z nejakého dôvodu očakáva, že mu zavoláte späť… Ale prečo? Veď oni niečo chceli, nech zavolajú znovu, prečo by som si práve ja mal kvôli tomu, že oni mi niečo chceli zdeliť – väčšinou nejaká sprostosť, inak zavolajú znovu, mínať minúty?

Poprípade varianta druhá, keď vám niekto volá každých 5 minút a vy sa pozriete na telefón, kde svieti 15 neprijatých hovorov a hádajte čo… Všetky z jedného čísla.. Horí, alebo čo? Sa ľudia už uvedomte, že nevoláte na hotline, kde je povinnosťou operátora vám ihneď zdvinúť telefón.

4. Obmedzovanie pri telefonovaní

Telefonovanie samotné je strašne obmedzujúce na ostatné činnosti. Buď to máte jednu ruku plnú, alebo používate handsfree, kde máte síce ruky voľné, ale človek na druhej strane očakáva reakciu ihneď, teda sa mu musíte venovať a len s ťažkostami sa dá venovať popri telefonovaní aj niečomu inému, ak sa má jednať o plnohodnotnú konverzáciu a nie len odpovede typu “mhm”, “noo”, “áno”…. Poprípade, nedajbože začnete niečo písať na pc a z telefónu sa ozve “To nemyslíš vážne, ja Ti tu niečo rozprávam a ty si tam ťukáš do klávesnice? tú, tú, tú, tú….”

5. Impulzívne reakcie

Keďze pri telefonovaní od vás očakáva každý reakciu ihneď, väčšinou sa tak aj stane a vy nemusíte zrovna zareagovať tak, ako by ste zareagovali, ak by ste mali patrične dlhú dobu potrebnú pre premyslenie si odpovede. Často krát sa teda stane, že poviete “áno, samozrejme” a po chvíli si vravíte “sakra, veď ja zrovna vtedy nemôžem”…. A už sa z toho zle vyhovára…

A mnoho mnoho iných vecí, ktoré na telefonovaní rád nemám… Uprednosťnujem mail, či IM… Rovnako nepoužívam ani Skype presne kvôli niektorým z vyššie uvedených dôvodov…

Na túto jeho nespoľahlivosť a ľahostajnosť som doplatil už druhý krát. Preto som sa rozohodol skončiť s týmto kamarátskym vzťahom. Medzi priateľmi by totiž mala byť určitá opora a spoľahlivosť.

Mrzí ma to Adam.

Prvý týždeň bol aj viac menej problémový týždeň, odhalilo sa niekoľko chýb, ktoré sa však už opravili. Problémy nastali hlavne s prekladom tlačidiel, niektoré štýly sú stále v angličtine, čo však stále opravujeme.

Za tento týždeň sa na stránke zaregistrovalo 48 fór a ďalších 8 čaká na potvrdenie. Nie je to zlé číslo, avšak väčšina z fór nevykazuje aktivitu. Je tam niekoľko fór, na ktorých sa diskutuje a pribúdajú príspevky, čo ma teší, avšak mohlo by to byť aj lepšie.

Výťažok z AdSense tiež nie je bohvie aký, doposiaľ by to nevystačilo ani na zaplatenie normálneho webhostingu. Dúfam, že sa to do budúcna zlepší, aby sa zaplatili náklady na prevádzku. Poprípade skúsim vyskúšať iný systém, ako napríklad etarget, alebo adFOX.

To by bolo k týmto týždenným štatistikám všetko.

Po niekoľkých hodinách sa podaril vybaviť odvoz v podobe Škody Favorit. Irónou bolo, že náklad, ktorý toto auto viezlo 26 násobne prevyšoval hodnotu auta, ale dostali sme sa tam, kam sme potrebovali a to na Námestie Hraničiarov, kde sa nachádza vnet SHC3, čo je serverovňa, kde bude server umiestnený. Tam už na nás čakal technik. S kamarátom sme odniesli server do serverovne, vybalili z krabice a narazili sme na problém. Kde sú koľajnice? Ja som si pamätal, že pri preberaní serveru sme ich nezobrali a teda museli zostať niekde v kancelárii. Technik sa tam teda išiel pozrieť a naozaj tam boli. Keby ich nenájdeme, tak nám nezostáva nič iné, ako server položiť na zem, čo by nebolo najlepšie riešenie.

Pristúpili sme teda ku inštalácii. Koľajnice na server sme vybalili, pozreli manuál a pokúsili sa ho aplikovať v praxi. Keby však nebolo kolegu, ktorý tam so mnou prišiel, asi by sa nám to nepodarilo, bol to veľmi zaujímavý patent. Navyše tieto Dell koľajnice sú tak zle vymyslené, že keby sa umiestňuje server do stredu racku medzi ostatné servery je nemožné ich namontovať. V montáži nám bránil patch panel, ktorý sa musel demontovať, aby bolo možné koľajnice prišróbovať na miesto. Po namotovaní koľajníc sme celý 35 kilogramov vážiaci server vyzdvyhli nad hlavy, zapasovali ho do nich a zasunuli do racku, pri čom sa nám podarilo pricviknúť jeden sieťový kábel a trochu poškodiť tesnenie.

Po inštalácii servera na jeho miesto v racku sme pristúpili k zapájaniu kabeláže. Do servera vedú štyri káble. Sú to dva napájacie, keďže server má redundantnézdroje. Znamená to, že pokiaľ by jeden zdroj vypadol, server pokračuje v behu na druhom a nedôjde k žiadnemu výpadku. Ďalej jeden sieťový kábel a uzemnenie. Dell má šikovné, nazval by som to rameno, do ktorého sa uložia všetky káble a rameno sa pri vyťahovaní servera z racku roztiahne a s níim aj káble. Tým pádom nenastáva žiadne vyťahovanie káblov, neporiadok a podobne.

Tak sme teda pripojili monitor a klávesnicu. Klávesnica však nedočiahla. Tak sme na stolík, kde je monitor s klávesnicou položili krabicu od servera a na ňu monitor a klávesnicu. Nastavil som IP adresu, bránu, masku podsiete, DNS servery. Všetko bežalo. Avšak príkaz ping, alebo akýkoľvek iný, ktorý pracoval so sieťou dopadol neúspešne. Po asi 10 minútach rozmýšľania som si povedal, že som debil a nastavil novú IP adresu do firewallu . Otestovali sme pripojenie z vonku, všetko fungovalo ako má. Tak sme teda zobrali krabicu, odniesli do smetí a išli domov. No teda domov, ako domov. Po ceste sme sa ešte zastavili s kamarátom v bankomate a potom išli na partičku biliardu a na pivo, ale to už je iný príbeh….

Niektoré fotky, ako server vyzerá v racku môžete opäť nájsť v galérii.