• Kúpil si nový MacBook Pro a úspešne premigroval na Snow Leopard
• Objednal iPhone 3Gs 16gb
• Presťahoval si kanceláriu domov
• Založil W Solutions fan na facebooku
• Predal www.sperkshop.sk
• Dočítal knihu Jak myslí Steve Jobs
• …

Z niektorých bodov by som pridal aj fotografie, ale môj telefón je tak na 20 častí, preto to nemám ako urobiť

Pred troma dňami som začal s presúvaním celého obsahu stávajúceho servera na dva virtuálne servery, avšak na tom istom fyzickom stroji. Po úspešnom presune a konfigurácii serverov sa stala taká milá vec a to je spadnutie dvoch diskov v RAID1 poli.  Pre neznalých vysvetlím pojem RAID1 pole.

RAID1 pole sú dva, alebo viacero diskov navzájom zrkadlených (všetky disky v RAID1 poli majú totožný obsah). Je to nonstop záloha dát v prípade, že jeden disk vypadne, čo sa kľudne môže stať. Na tomto serveri sa však stalo to, že vypadli súčastne oba disky v tomto poli. Bolo to spôsobené skratom, ktorý odpálil ich elektroniku. Viac o RAID1 poli nájdete na Wikipédii.

Teraz mi nezostáva nič iné, ako prácu za posledné tri dni robiť ešte raz.

Ponaučenie: Nespoliehať sa iba na RAID1, nakoľko oba disky sú na jednej základnej doske a ak sa niečo stane, schytajú to oba disky.

Pokračovanie

A aby toho nebolo málo, po príchode domov z kancelárií W Solutions som zacítil kvasnice.. Išiel som do kuchyne a čo nevidím, kaluž “niečoho” na zemi.. Otvorím teda chladničku a tam vidím vytečený 5 litrový sud piva… (kto používa, tak pozor na vrchný uzáver na odtlakovanie, môže povoliť).

A deň sa ešte neskončil

Keď smola, tak už poriadna… Po obnovení funkčnosti servera som sa pustil do inštalácie mailového servera (postfix+dovecot), čo mi trvalo úctyhodných 8 hodín. A nie, nepomýlil som sa v čísle. Ani za nič som nevedel prísť na to, kde je problém, skúšal 4x kompletne reinštalovať a nakonfigurovať oba programy. Nakoniec som skúsil nahrať jeden z viacerých zazálohovaných konfiguračných súborov, ktoré predtým nefungovali.. A hádajte čo. Ono to funguje Myslel som, že ma porazí.

Dnes ma ešte čaká inštalácia jedného kompletného servera, tak som zvedavý, čo sa udeje tam. Ale už je polnoc, snáď to teda už pôjde lepšie. Možno aj tá polnoc zapríčinila, že sa ten mailový server spustil bezchybne

Prvá taká vec, na ktorú si spomínam sa stala pri preraďovaní praxe. Uvediem do situácie. študujem odbor Kuchár a v minulom školskom roku som bol zaradený na vykonávanie povinej praxe do reštaurácie Albero, kde si ma po skončení školského roka vyžiadalo vedenie reštaurácie a kolegu z triedy chceli vymeniť. Samozrejme sa v tento školský rok stalo to, že mňa preradili inam a kolega zostal v Albere. Ok, beriem, chyba sa stane. Avšak aby niekto popieral to, čo má napísane pred očami na papieri, to som ešte nevidel. Po štvrť roku som bol preradený späť do reštaurácie Albero. Po zhruba dvoch mesiacoch si ma zavolala hlavná majsterka v škole s tým, že prečo nechodím na prax. Keď som jej povedal, že chodím do Albera, začala histericky vrieskať (ako je to u učiteľov zvykom ) a popierala, že by ma tam niekedy preradila. Na to som teda zavolal šéfkuchárovi, s ktorým predtým telefonovala o mojom preradení. Všetko popierala. Nakoniec sa to vyriešilo tým, že šéfkuchár sa zastavil v škole a vydiskutvovali si to.. Medzi tým padli od šéfkuchára aj otázky “Vy ste j*bnutá, alebo čo?” a im podobné na adresu hlavnej majsterky.

Druhý môj konflikt s učiteľmi nastal, keď bol maturitný týždeň. Väčšina škôl chodí do kina, na branné cvičenia, do divadiel atď, však to asi poznáte. No ale naša nie. Vedenie školy rozhodlo, že sa bude zkultivovávať školský areál, čo zahrňuje okopávanie bežeckej dráhy, ktorá je posypaná antukou. Keď som prišiel do školy a povedal im, že som sem neprišiel na to, aby som si zničil oblečenie v hodnote cca 200€, čo som mal vtedy na sebe to vypuklo. Z jednej strany hukot telocvikára, ktorý sa enormne vzrušoval , z druhej strany pohoršovanie jednej učiteľky, z ďalšej strany inej učiteľky… Ale najväčši gól bol, keď sa ma učiteľka angličtiny spýtala, či som v poriadku a že takéto správanie si vyžaduje psychologickú pomoc. To už som nevydržal a rozosmial sa. Enormne vzrušený telocvikár si zapísal moje meno, dostal som 2 neospravedlnené hodiny a po päť minútovom pobyte v škole som išiel preč….

Iný incident sa stal už so spomínanou učiteľkou angličtiny, čo ihneď, ako vošla do triedy na mňa spustila “Neviem, čo si ty myslíš o učiteľoch na tejto škole a ani to nechcem vedieť, ale aby si vedel, slušnosť je pozdraviť, keď je od teba niekto na pol metra.” Aby som vás uviedol do situácie. Predstavte si, že kráčate s BlueTooth slúchadlom po chodníku, telefonujete, snažíte sa porozumieť problému, ktorý človek na druhej strane hovoru vysvetľuje a meter za vami ide učiteľka. Stihnete sa otočiť, aby ste sa presvedčili, či je tam naozaj príslušník učiteľského zboru, prerušili telefonát, pozdravili ho a potom sa späť vracali k riešeniu problému. A nie, učiteľku meter za mojim chrbtom som naozaj nezaregistroval, nakoľko nemám oči v zadu.

Ďalšia absurdná vec sa stala nedávno. V škole nám oznámili, že máme šmirgľovať lavice. Na tom by nebolo nič nezvyčajné, keby sme si na začiatku minulého školského roka nekupovali obrusy (samozreme za vlastné peniaze) pre to, aby sme nemali popísané lavice a nemuseli ich šmirgľovať. Keďže štúdium je 50% školy a 50% praxe, ktoré sa menia ob týždeň, v našej triede je počas týždňa praxe iná trieda, ktorá obrusy nepoužíva. Oni si však lavice šmirgľovať nemusia, nakoľko nie sú v škole….

Iná, opäť zaujímavá vec bolo oznámenie, že treba doniesť 2,5€ na nové dvere. Čiastka nie je vysoká, avšak ide o princíp. Spolužiaci kopú do dverí, vylamujú kľučku, búchajú do nich päsťami… Asi si viete predstaviť tie dvere…. Vie sa presne aj ktorí. Ale platiť to musíme všetci. Vie mi povedať niekto, z akého dôvodu mám prispievať na opravu škôd spôsobených vandalizmom a demenciou iných ľudí? Väčšina učiteľov povie klasický dôvod “Lebo ste kolektív”. Tomu však u nás v škole oponujem a aktívne sa do kolektívu nezaraďujem. Zaradiť sa u nás v triede do kolektívu by znamenalo začať sa chovať na úrovni žiaka piateho ročníka základnej školy a to naozaj nepotrebujem. (Česť výnimkám v triede).

Krátky rozhovor s AK47:

Prosím Ťa priblíž mi, o čo sa jednalo

Ok, takže mal som jedno nadbytočné fórum, ktoré mi bolo ľúto nechať exspirovať… po tom, ako som našiel na webtrhu tento thread: http://webtrh.cz/46100-odkoupim-phpbb-fora, ozval som sa jeho zakladateľovi, ktorý prejavil záujem… ozval som sa jeho zakladateľovi, ktorý prejavil záujem a prostredníctvom súkromnej správy mi poslal svoje icq číslo,  na ktorom sme sa nakontaktovali mimo webtrh.

Na čom ste sa nakoniec dohodli?

Dohodli sme sa na tom, že fórum odkúpi za 85 €.

Bol tento predaj niečím podmienený?

Áno, tento predaj mal byť upravený kúpnou zmluvou.

Čo všetko sa písalo v zmluve? Aké boli zmluvné podmienky?

Boli v nej uvedené všetky podmienky za ktorých prejde vlastnícke právo na kupujúceho.

Mohol by si konkretizovať?

Samozrejme, tu sú niektoré z bodov:

1. Zmluvné strany sa dohodli, že vlastníctvo k veci prejde z predávajúceho na kupujúceho po poukázaní kúpnej ceny na bankový účet kupujúceho.

2. Predávajúci sa zaväzuje, že po prijatí kúpnej ceny poskytne kupujúcemu bezodkladne všetky prístupové heslá vzťahujúce sa k predmetu zmluvy, osobitne k administrátorskému rozhraniu registrátora, FTP kontu, Mysql databázam a štatistikám návštevnosti, zaväzuje sa tiež učiniť kroky nevyhnutné na zmenu držiteľa v systéme registrátora.

Kedy a kde vznikol celý problém?

Problém vznikol vo chvíli, keď som kupujúceho požiadal, aby mi poslal vlastnoručne podpísaný scan zmluvy, na čo mi kupujúci odpovedal, že “to nepujde, nemám toner”.

Čo nasledovalo potom?

Kupujúci mi zároveň oznámil, že prístup k webu potrebuje čím skôr, lebo odchádza na dovolenku a “nebude mať na neho neskôr čas”, ja som ale trval na tom aby sa postupovalo v zmysle zmlvy (ktorú som podpísal a odoslal kupujúcemu), v nej bola uvedená, podmienka, že mu bezodkladne pošlem prístup k webu až po prijatí platby na svoj účet.

Kupujúci sa ale domáhal prístupu skôr, uviedol citujem: “bych byl rad, kdybych web dostal hned a ne az po zaplaceni, ponevadz bych cekal tak tyden, coz se mi popravde nechce”, Vtedy som uviedol, že trvám na svojej požiadavke, na čo on zareagoval slovami: “ja jsem nabidku dal, ber nebo nechc byt”.

Na toto som mu ešte raz zopakoval: “urob prevod a keď mi peniaze prídu, pošlem ti prístup”. Kupujúci mi vtedy poslal strohú odpoveď: “sbohem” a následne ďalšiu správu: “nema to pro me cenu”.
Po tomto som web predal inému záujemcovi, nakoľko kupujúci vyššie uvedenými slovami prejavil svoj nezáujem o dokončenie obchodu, aspoň tak som si vysvetlovaj jeho slová ja.

Prebiehala medzi vami po tomto aj nejaká neskoršia komunikácia?

Na druhý deň som ho ešte kontaktoval, bol online, ale nereagoval. Zareagoval až dnes (včera) 24.6.2006, vtedy som mu napísal, nech považuje zmluvu, ktorú zatiaľ ani nepodpísal za bezpredmetnú a z predaja nič nebude, lebo projekt sa už predal…

Aká bola jeho reakcia?

Vtedy začal trvať na obchode aj napriek jeho predošlej reakcii ktorú som si vysvetlil tak, že o obchod záujem nemá, viď jeho “sbohem”, “nema to pro me cenu” a označil ma za podvodníka, s tým že bude žiadať na fóre BAN a udelil mi negatívny itrader. Okrem toho sme ešte v úvode spolu prebrali zmluvu, v ktorej bola lehota splatnosti. Pôvodné 3 dni som na jeho návrh zmenil na 14 dní. Keď prišla reč na tieto lehoty, začal tvrdiť, že prístupy potrebuje hneď.

Podľa zmluvy mal na prístupové heslá nárok až po prijatí platby predávajúcim, preto som mu navrhol, aby mi ich poslal pomocou systému paypal. Jeho odpoveď bola, že jeho paypal konto je zablokované a preto to nie je možné.

Ďakujem za tvoje vyjadrenie k danej veci. Chcel by som týmto upozorniť na taktiky niektorých obchodníkov a varovať ľudí, aby neposielali predom žiadne heslá a vždy trvali na predajnej zmluve.

Nebudem to písať ja, pretože som knihy neprečítal dokonca, tak napíšem, o čom sú.

1. Jak myslí Steve Jobs

České vydání amerického bestselleru Inside Steve‘s Brain

„Tam, kde někteří vidí posedlost kontrolou, vnímají jiní touhu vytvořit dokonalou uživatelskou zkušenost od začátku do konce. Na perfekcionismus lze pohlížet jako na snahu o dokonalost. A na despotický řev jako na vášnivé zaujetí toužící proměnit vesmír.

Steve Jobs zkrátka proměnil své osobnostní rysy v podnikatelskou filozofii. Jak to celé dělá?“

Kniha Jak myslí Steve Jobs je průřezem kultu osobnosti, jenž Jobse obklopuje. Leander Kahney v knize odhaluje tajemství jeho neuvěřitelných výsledků. Odkrývá Jobsovo skutečné já – ne jeho srdce nebo jeho známý temperament, ale jeho mysl. Takže, jak skutečně Jobs myslí? Co se odehrává v jeho mozku? Podle Leandera Kahneyho, který se Jobsovi věnuje od počátku 90. let minulého století, jde o neskutečně rozporuplnou osobnost.

Kahney rozkrývá principy, jimiž se Jobs řídí, když do prodeje uvolňuje přelomové produkty, které až fanaticky přitahují loajální zákazníky. Zároveň odhaluje jeho práci při řízení světově nejvlivnějších obchodních značek, jako je iPod, iMac, iPhone a jiných.

Výsledkem je tato unikátní kniha, která je částečně biografií a částečně manažerskou příručkou. Kniha poskytuje pohled do útrob Jobsova mozku a možná vás naučí něco o tom, jak vytvořit váš vlastní kult inovací.

2. iKona

Poutavé vyprávění o klíčové postavě počítačového průmyslu. Nejde o autorizovaný životopis ani o autobiografii, ale o mozaiku složenou z informací a výpovědí mnoha lidí i médií (počínaje dětstvím Steva Jobse). Výsledkem je neobyčejně živý, pestrý i rozporuplný portrét velmi zajímavého člověka, který nesmazatelně ovlivnil naši dobu. Tato kniha nemusí být zajímavá jen pro ty, kdo se vyznají v počítačích. Je totiž fascinujícím čtením pro každého, kdo se zajímá o životní příběhy výjimečných lidí, literaturu faktu či svět podnikání.

3. iWoz

V roce 1975 se Steve Wozniak rozhodl tak „trochu z legrace“ postavit počítač a nazval jej Apple I. O tři desetiletí později existuje stejnojmenná společnost v hodnotě miliard dolarů, která uspokojila přes třicet milionů uživatelů Apple – považuje se to za dokonalost. Kniha iWOZ je historií spoluzakladatele Apple a popisuje, jak Steve Wozniak změnil tvář počítačového průmyslu.

Keďže Tarantula bola prispôsobená na PC, niekoľko tlačidiel sa nedalo používať. Nová klávesnica od Apple má však F1 až F19 a aj Fn klávesu, čo mi umožňuje vytvoriť si množstvo nových klávesových skratiek, ktoré mi opäť pomôžu zvýšiť pracovné tempo. Ako prvé som si nakonfiguroval prepínanie klávesnice na klávesu F13, ktorú mám dostatočne po ruke na rýchle prepínanie medzi Anglickou a Slovenskou klávesnicou. Na klávesu F14 som si nadefinoval funkciu, ktorá na windowse nesie názov printscreen a na klávesu F15 printscreen s automatickým uložením na plochu. Klávesa F16 mi umožňuje zobraziť si všetky aktuálne otvorené okná, F17 okná aktívnej aplikácie, v ktorej práve pracujem, F18 je klávesová skratka pre skrytie všetkých okien a F19 spúšťa Dashboard. Klávesnica má navyše už preddefinované funkcie, ktoré sa skrývajú pod klávesami F1 až F4 a F7 až F12 + obsahuje špeciálnu klávesu na vysúvanie mechaniky. Klávesy F1 a F2 slúžia na pridávanie, alebo uberanie jasu na monitore, F3 zobrazí aktuálne spustené aplikácie a F4 aktivuje Dashboard. Áno, tieto dve klávesové skratky mám duplicitne. Špeciálne funkcie kláves F7 až F9 sa aktivujú po spustení programu iTunes a slúžia na prepínanie medzi skladbami, ich pozastavenie a začatie prehrávania. Klávesy F10 až F12 slúžia na ovládanie hlasitosti (Vypúť zvuk, zoslabiť hlasitosť, zvýšiť hlasitosť).

Jediné, na čo mi trvalo si trochu dlhšie zvyknúž bol maličký enter nezvyklého tvaru, dal by sa prirovnať ku čislici 7. Klávesnica ma prekvapila aj svojou váhou, nakoľko nie je najľahšia. Obsahuje 2x USB 2.0 porty. Jeden využívam na priopjenie myšky Razer DeathAdder a  druhý na prípadné pripojenie USB lampičky, alebo USB ventilátora . USB kľúč, telefón, či iPod do klávesnice však nezapojím, nakoľko nemá dostatok energie. Je to zaujímavé, nakoľko klávesnica je napojená do USB hubu s prídavným napájaním. Známy, čo má zapojenú rovnakú klávesnicu ako mám ja do USB hubu v 24″ monitore Apple Cinema Display do nej zapojí USB kľúč spolu s myškou bez problémov.

Záverom by som dodal, že investícia 60 € do novej klávesnice bola prínosom. Nielen z hľadiska písania a funkcionality, ale aj z hľadiska veľkosti. Je omnoho menšia ako moja minulá klávesnica a na stole mi teda vznikol priestor o ktorom so predtým mohol iba snívať.

A až teraz som si uvedomil, že na svojej W Solutions vizitke mám zlé faxové číslo

Podľa mňa celá filozofia predvolebných kampaní je postavená na hlavu. Je to viac menej jednoduché. Kto má viac prostriedkov vyhrá (zväčša). To neplatilo však pri týchto voľbách, nakoľko za  Ivana Gašparoviča nemuseli hovoriť billboardy, ale jeho postavenie v spoločnosti a schopnoti. narozdiel od Ivety Radičovej, ktorá by bez jej masívnej mediálnej kampane nezískala možno ani 10% hlasov.

To, že Ivan Gašparovič vyhral aj bez masívnej mediálnej kampane svedčí o tom, že nepotrebuje vyvýjať na ľudí nátlak zo strany médií a vyskakovať na nich z každej strany, aby si ľudia jeho meno zapamätali.

Predvolebné kampane by mali byť postavené na schopnosti kandidátov, nie na ich finančných prostriedkoch, ktoré sú ochotní investovať do mediálnych kampaní. V predvolebnom období mi chýbalo viac diskusií s kandidátmi a hlavne otvorené diskusie s voličmi a nie len kandidáti medzi sebou + moderátori relácií.

Z môjho pohľadu to pri tohtoročných vyzeralo asi tak, že ľudia, ktorí sa politke nevenujú, nesledujú ju a chcú ísť voliť (hovorím zväčša o študentoch, ktorí chcú voliť) volili Ivetu Radičovú len vďaka jej mediálnej kampani, alebo, že to bolo trendy, zatiaľ čo Ivana Gašparoviča volila vzdelanejšia vrstva spoločnosti, ktorá dá radšej na vyštudovaného advokáta a bývalého prokurátora, ktorý má za tie roky praxe už patričný rozhľad a vie zabezpečiť stabilitu.

Záverom by som len dodal, že s tým, ako dopadli voľby som spokojný.

Štatistiky volieb podľa obvodov – Ako je vidno, Ivetu radičovú volili oblasti, kde je veľká koncentrácia prívržencov strany SMK, čo značne ovplyvnilo výsledky volieb, nakoľko práve strana SMK Ivete Radičovej poskytla dotáciu viac ako 30 000 Eur pre jej mediálnu kampaň a z druhej časti ju volili ľudia, ktorí sa nechali ovplyvniť jej nátlakom zo strany médií.

Je už toto normálne, keď pravá ruka nevie, čo robí ľavá? U tejto spoločnosti evidentne áno.

Prikladám aj fotografie spomínaných dopisov a faktúry. (kliknite pre zväčšenie obrázku)

Hlavička faktúry

Telo faktúry

List 1

List2

Všetko to bolo zapríčinené zo strany spoločnosti T-Com. Ich dezinformáciou bolo spôsobené, že prvotná informácia, ktorá mi bola poskytnutá znela “Zriadenie tejtos lužby je možne do piatich pracovných dní”. O niekoľko dní mi zvoní telefón s tým, že práve môj vchod nie je vykáblovaný a bude to trvať 4 týždne a nie 5 dní. Tak reku OK, to ešte vydržím. Podotýkam, že službu som si objednal 30.10.2008. Potom nastalo niekoľko telefonátov na infolinku, podanie niekoľkých sťažností na neochotných pracovníkov, atď, atď a až dnešným dňom, 29.1.2009 mi bola služba sprístupnená. Spoločnosť T-Com mi za oneskorenie poskytnutia služieb ponúkla jeden mesiac poskytovania služieb zdarma, čo je odškodné vo výške 390,- Skk.  V liste, ktorý mi zaslali z dňa 30.12.2008 bolo spomínané však iba jedno mesačné omeškanie, nie dvoj, ako je tomu súčastne. To ešte len začnem riešiť.

No teraz už vśak naplno využívam službu 4G internet Comfort 3, internet cez optický kábel dosahujúci rýchlosti 30/2 mbit/s. Reálna rýchlosť bezprostredne po zapojení je na obrázku:

Konečne nemusím za internet platiť 9000,-Skk mesačne a byť obmedzený dátami a užívať si voľnosť .

Ďalej v článku prikladám sťažnosť, ktorú som zaslal na stránku staznosti.sme.sk, avšak nebola akceptovaná. Na otázku z akého dôvodu mi operátor neodpovedal.

Dňa 30.10.2008 som sa rozhodol objednať si od spoločnosti T-Com jednu z ich nových služieb s názvom 4G Comfort, teda vysokorýchlostný internet. Dnes je však 19.1.2009 a internet mi stále nefunguje. Celé sa to odvíjalo nasledovným spôsobom…

Dňa 30.10.2008 som prišiel do T centra v obchodnom dome Polus City Center informovať sa o dostupnosti tejto služby na mojej ulici. Bol som oboznámený s tým, že moja ulica je vykrytá a zriadenie bude možné do 5 pracovných dní. Bol som spokojný, tak som si službu rovno objednal, nakoľko internet potrebujem k práci a potreboval som ho teda rýchlo.

Po niekoľkých dňoch som bol telefonicky oboznámený s faktom, že zrovna môj vchod nie je vykáblovaný a teda, že zapojenie služby bude trvať 4 týždne a po tejto dobe budem ihneť telefonicky informovaný. Už táto odchylka v podobe 4 týždňov mi spravila značný škrt cez rozpočet, čo neskôr vysvetlím. Ale nakoľko z istých dôvodov nemôžem mať internet od konkurenčných spoločností a som doslova odkázaný na internet od spoločnosti T-Com, nezostávalo mi nič iné, ako čakať.

Ubehlo viac ako 5 týždňov a telefonát nikde, tak som prevzal iniciatívu a zavolal na infolinku. Bol som oboznámený s tým, že vchod ešte nie je vykáblovaný, respektíve, že o tom neboli oboznámení od externej firmy, ktorá im tieto vchody kábluje. Prišlo mi to divné, nakoľko už po dvoch týždňoch od spomínaného dátumu 30.10.2008 už bolo zariadenie na chodbe bytovky namontované a nespozoroval som žiadnu ďalšiu aktivitu technikov v blízkosti tohto zariadenia. Od vtedy, až po dnešný deň je to stále v rovnakom štádiu, nebolo s tým manipulované, rovnako ako aj s kabelážou v strojovni výťahu a v elektrickej rozvodni. Ďalej som dostal informáciu, že ak je to už v takomto štádiu, do dvoch týždňov spoločnosť T-Com dostane informáciu, že vykáblovanie je dokončené a pristúpi sa k zavedeniu služieb.

Po spomínaných ďalších dvoch týždňoch volám opäť na infolinku, kde som dostal informáciu, že vchod je vykáblovaný a budem telefonicky kontaktovaný.

Po ďalších dvoch týždňoch (už je mesiac December) som opätovne volal na infolinku, v akom je to štádiu. Dostal som informáciu, že vchod už je vykáblovaný vyše mesiaca, teda už bol vtedy, keď som sa o tom informoval prvý krát a zavedenie služieb je tam ihneď a bola mi prisľúbená urgencia.

Už v januári tohto roku som opäť volal na infolinku, v akom štádiu sa nachádza zavedenie služieb. Bol som oboznámený s tým istým, ako v minulom prípade. Bola podaná urgencia. Tento krát už sa však veci začali hýbať a prostredníctvom kuriéra mi bolo doručené koncové zariadenie(Router). Potešil som sa, nakoľko som si myslel, že od zriadenia už niesom ďaleko, avšak som sa mýlil.

Išiel som si teda pre prihlasovacie meno a heslo do jedného z T centier spolu s otázkou, kedy bude možné využívať tieto služby. Pracovníčka bola ochotná a ihneď zdvihla telefón, informovala sa a podala urgenciu. Bola vyrozumená, že do 16.1 ku mne bude zaslaný technik na nainštalovanie koncového zariadenia.

Dňa 15.1.2009 som opätovne volal na infolinku, nakoľko ma technik nekontaktoval. Bola opätovne podaná urgencia a dostal som pokyn zatelefonovať znovu na druhý deň a spy\’tať sa na vyjadrenie. Zavolal som teda na ďalší deň (16.1.2009) v popoludňajších hodinách na infolinku, kde som bol oboznámený s tým, že nakoľko zaznameniali zmenu statusu objednávky len 7.1.2009, objednávka sa bude vybavovať štandardne a to do lehoty 30 dní. Táto informácia mi zdvihla krvný tlak. Nevedel som, či to mám brať ako nepodarený vtip, alebo ako výsmech, nakoľko tam už niekoľko násobne bola podávaná urgencia. Mal som sa informovať priamo na úseku technických služieb v pondelok.

Dnešný telefonát s oddelením technickej podpory dopadol tak, že sa odvolali na obchodné oddelenie a mám sa informovať na čísle 0800 123 456 pod voľbou 2×1. Tak som tak aj učinil. zdvihol mi to pán Hanušovský, ktorého som s celou mojou situáciou oboznámil a priamo som sa spýtal, kedy ku mne bude vyslaný technik, alebo kedy ma bude kontaktovať. Po našom dlhšom rozhovorme som sa nikam nepohol, nakoľko mi nebol schonpný dať informácie, ktoré som požadoval, navyše mi nebol schopný dať kontakt na nikoho, kto by mi tieto informácie vedel detailnejšie povedať a ani kontakt na nadriadeného. Toto berem ako maximálnu neochotu zamestnanca. Jediné, čo som sa dozvedel je, že technik by sa mi mal ozvať v priebehu tohto týždňa. Dúfam, že to nebude opt mesiac.

A teraz ku vzniknutej škode. Od pána Martina Gazáreka, manažéra starostlivosti o zákazníkov som dostal list, dke bolo úísané, že ako kompenźaciu dostávam mesiac zdarma. Na tom by nebolo nič zlé keby mne týmto nezodpovedným konaním pracovníkov spoločnosti T-Com nevznikla škoda vyše 650€, niečo pod 20 000,- Skk, nakoľko internet je môj pracovný nástroj a bol som nútený zabezpečiť si dočasný, dátovo obmedzzený internet, za ktorý som zaplatil vyššie uvedenú sumu.

Táto sťažnosť bola napísaná 19.1.2009, vo vyčíslenej škode nebol zarátaný poplatok za ďalšie tarifné obdobie, ktoré som medzi časom zaplatil.

-Veľmi dobrá znalosť (x)HTML, CSS
-Aspoň základy JavaScriptu, vedieť používať jQuery, AJAX
-Pokročilý: PHP, MySQL
-OOP pre teba nie je niečo neznáme
-Dostatok času venovať sa vývoju webových aplikácii pre našich klientov
-Spoľahlivosť
-Ochotu a záujem učiť sa novým veciam
-Sledovanie trendov v oblasti tvorby web stránok

Ponúkame:

-Zaujímavé finančné ohodnotenie (záleží hlavne od spokojnosti klienta)
-Poskytnutie miesta pre sebarealizáciu na našom vlastnom serveri
-Prácu v mladom kolektíve ľudí
-Spoluprácu s väčšími reklamnými agentúrami (možnosť naučiť sa niečo nové)
-Možnosť školení ohľadom nových technológií…
-A mnoho iného

Tento krát sa nejedná o ponuku pre externistov, ale hľadáme interného programátora do naśich pripravovaných priestorov v Bratislave.

Práca vhodná aj pre externého študenta VŠ, alebo absolventa, nekladieme dôraz na školské vzdelanie, ale na um v oblasti programovania.

V prípade záujmu, alebo viacerých informácií ma kontaktujte na info@wsolutions.sk, poprípade praca@wsolutions.sk.

Mne osobne tieto jedno a dvoj centové mince neprídu užitočné. Je pravda, že ja by som zrušil všetky mince a bankovky a používal iba elektronické bankovníctvo, avšak bohužiaľ to možné nie je. O chvíľu to bude vyzerať podobne ako s bývalými 50 halierovými mincami, poprípade jednokorunáčkami, nočnou morou bufetov, študentov, reštaurácií a iných stravovacích zariadení. Zrejme sa aj Vám stalo, že ste si išli kúpiť 10 rožkov len pre to, aby ste sa zbavili jednokorunáčok, ktoré sa Vám hromadili doma. Že nie? Skúste nad tým popremýšľať a zistíte, že áno .

A tu sme sa dostali k podstate problému. Už bývale jednokorunové mince nám boli viac menej na obtiaž. Čo teda s týmito malými centami? Podľa jedného článku, ktorý som čítal ich vo Fínsku a Holandsku prestali používať. Nie pre to, že by ich prestali vyrábať, ale je to viac menej dohoda obyvateľstva, ako si odľahčiť peňaženky a prehrabovanie v nich.

Čo vy na to, prestaneme používať mince s touto hodnotou a uľahčíme/odľahčíme si peňaženky a prehrabávanie sa v nich?

Na túto jeho nespoľahlivosť a ľahostajnosť som doplatil už druhý krát. Preto som sa rozohodol skončiť s týmto kamarátskym vzťahom. Medzi priateľmi by totiž mala byť určitá opora a spoľahlivosť.

Mrzí ma to Adam.

Založenie W Solutions

Každý, kto číta, alebo aspoň raz čítal, poprípade počul moje meno vie, čo znamená W Solutions je to spoločnosť zaoberajúca sa tvorbou webových stránok, webdesignom, internetovým marketingom, optimalizáciou pre vyhľadávače a poskytujúca mnohé iné služby v oblasti informačných technológií. Pôvodne som sa prezentoval pod menom L-Design, neskôr som sa spojil s jedným mojim kamarátom grafikom a premenovali sme to na LS-Design. Napokon po dlhšej dobe vzniklo W Solutions, bol to presnejšie Apríl 2008 a svoje meno si drží doteraz. Meno zmeniť už neplánujem, pod týmto menom sme si vybudovali klientelu, na ktorú môžeme byť hrdí a máme v oblasti tvorby webových stránok vytvorené určité meno. Niektorí z našich klientov: internetový autobazár Autobazár EU, realitný portál TOP Reality, predajca navigačných prístrojov GARMIN a mnohí iní klienti, ktorých projekty máme zatiaľ rozpracované, alebo si neželajú byť zverejnení.

Úspešné ukončenie školského roka

Úspešne som ukončil ďalší rok svojho štúdia. Dúfam, že po aktuálnom školskom roku to budem môcť povedať znovu

Rozchod s priateľkou

Po takmer ročnom vzťahu (bez jedného dňa) som sa rozišiel s bývalou priateľkou, už som o tom na blogu raz písal.

Nový vzťah

Krátko po tom, ako som sa rozišiel s bývalou priateľkou som začal chodiť s mojou terajšou, Zuzkou

Nové projekty

Pod menom W Solutions som začal budovať nové projekty, alebo sa na niektorých podieľať. Ako príklad uvediem www.bbhost.sk, čo je phpBB Multi hosting, kde si môžete vytvoriť vlastné fórum rýchlo a ľahko, poprípade herný portál s online hrami www.minigamesmania.com.

Prechod na Mac

Po dlhoročnom používaní operačného systému Windows som konečne presedlal na môj najobľúbenejší operačný systém, a tým je Mac OS X z dieľne Apple. O mojom prechode na Mac OS som na blogu publikoval dva články a to konkrétne  A tak som prešiel na Mac OS X a krátko po ňom druhý Rýchlosť Mac OS X na HP notebooku

Úmrtie v rodine

Toto je jedna z tých smutnejších udalostí. Je to konkrétne odchod môjho starého otca z matkinej strany. Zomrel vo veku nedožitých 75 rokov. Jeho smrť bola do istej miery aj značne medializovaná.

Nič ďalšie, čo sa za minulý rok udialo ma v tejto chvíli nenapadá, môžno to pribudne neskôr ako edit tohto článku.

1. Napísal som človeku, ktorý údaje odhalil bezpečnostnú chybu na jednom z našich serverov. Daný človek má podľa ICQ profilu 22 rokov. Po tom, čo som si vyžiadal prostredníctvom firemného ICQ autorizáciu, v ktorej obsahu som slušne pozdravil, rozhovor pokračoval asi takýmto štýlom

X: lol?
W-Solutions: Ako prosim?
X: kto je tam ?
W-Solutions: pisal mi Lukkas, administrator warlinku, ktory hostuje na nasom serveri, ohladom nejakej bezpecnostnej chyby
X: a?

Úroveň ďalšej konverzácie si asi viete predstaviť.

2. Proti tomuto človeku osobne nič nemám, až na ten pozdrav, ktorý v rozhovore, rovnako na firemnom ICQ chýbal.

W-Solutions: Zdravim ta, mam na teba kontakt od “nemenovaneho”. Mal by som pre teba pracovnu ponuku, tyka sa programovania v PHP
X: mno

Ďalších takýchto by som mohol menovať stovky. Ale čo ma najviac zarazilo je hlavne prístup dopytujúcich na www.123dopyt.sk. Samotná služba je dobrá. Nemusím tam ani chodiť a dopyty mi posielajú na mail. Avšak problém nastáva, keď na dopyt odpoviem konkrétnemu človeku, napíšem mu cenovú kalkuláciu, aké doplnkové služby mu vieme ponúknuť, alebo zprostredkovať a on si ani nedá tú námahu odpovedať štýlom “Ďakujem za ponuku”, to je pre mňa už moc silná káva. Aj keď nemám záujem, je predsa slušnosť odpovedať, keď si niekto dá tú námahu a ponúkne mi niečo, čo hľadám…

Povedané stručne a veľmi jednoducho, e-learning nie je nič iné ako efektívne využívanie Informačných Technológií v procese vzdelávania.

Takmer na všetkých predmetoch máme povolené písanie si poznámok do notebookov, okrem Občianskej výchovy a Anglického jazyka. Tu sú učitelia príliž staromódni na to, aby akceptovali modernú techniku na vyučovacích hodinách, alebo dokonca tvrdia “e-learning nie je efektívna forma učenia”. Z časti majú aj pravdu, vzhľadom na to, že v dnešnej dobe je už normálne mať mobilný internet a nikdy učitel nevie, čo ten žiak práve na notebooku robí. Avšak takýto spôsob písania si poznámok má obrovské výhody voči klasickým zošitom. Hlavnou výhodou je možnosť vyhľadávania v poznámkach.

Istotne sa Vám, alebo niekomu z okolia už stalo, že mal plný zošit poznámok v ktorom potreboval niečo nájsť. A tu je kameň úrazu. Zošity nemajú obsahy, pokiaľ si ich teda nenapíšete. Pokiaľ si však píšete poznámky do notebooku, alebo do podobného digitálneho zariadenia, nemáte akýkoľvek problém sltačiť klávesovú skratku na vyhľadávanie a v priebehu niekoľkých sekúnd si dané slovo, alebo vetu vyhľadať.

Ďalšou výhodou, ktorú by som spomenul je trvanlivosť dát.  Papier sa roztrhá, pokrčí, atrament rozpije, zošit stratí. Keď si zoberieme do úvahy všetky tieto možné riziká straty poznámok, alebo informácií zo štúdia, opäť nám e-learning ponúka výhodu si všetko zazáholovať na trvalé média v podobe CDčiek, DVDčiek, BluRay diskov, alebo inak. Okrem toho ponúka nespočetné možnosti, ako tieto informácie prenášať. Či už cez internet, alebo prostredníctvom dočasných, či trvalých médií, dokonca si ich môžeme v prípade potreby aj vytlačiť a spraviť z nich kvázi klasický zošit.

Každý z nás má svoj vlastný rukopis a nikto nevie bez problémov prečítať po každom. Tu sa naskytuje jedna z ďalších mnohých výhod e-learningu. Písmo je tlačené, môžete si ho zväčšovať, zmenšovať, meniť jeho farbu, štýl písma. Teda ponúka neobmedzené možnosti vo fomrátovaní textu. Áno, tieto možnosti ponúka aj klasický papier, ale iba raz. V zošite neexistuje nič také, ako krok späť, keď sa pomýlite, nič také ako zalamovanie textu a mnoho podobných užitočných funkcií.

E-learning je kompaktnejší, ako klasická forma vyučovania. Všetky knihy a zošity môžete mať na jednom mieste. Stále častejšie prichádzame do styku s E-bookmi. Sú to vlastne elektronické knihy. Keby žiaci nosia namiesto klasických kníh a zošitov iba laptopy, ktoré vážia niekedy sotva tri kilogramy, odľahčilo by to aj ich chrbticu pri ceste zo a do školy. Vážili ste si už niekedy plnú školskú tašku? Skúste to a zostanete prekvapení. V niektoré dni Moja školská taška dosahovala hmotnosti aj 5-6 kilogramov. Mal som tam knihy na šešt vyučovacích predmetov spolu so zošitmi. V digitálnej forme však 10 a 500 stranové knihy vážia rovnako.

Teraz sa pokúsim vyvrátiť všeobecne kolujúce povery o monitoroch, kazení očí a ostatnými odradzujúcimi faktormi e-learningu a porovnám to s inými vecami, ktoré bežne robíte.

Pozerať sedem hodín denne do monitora notebooku. Nie je to veľa? Odpoveď je, nie. A poďme si vysvetliť aj prečo. Monitory v notebookoch sú LCD panely. Je to technológia tekutého kryštálu podsvietená väčšinou neónovými trubicami, pri niektorých typoch notebookov sa používa aj LED podsvietenie. Každý z vás aspoň tuší, čo znamená Hertz. Laicky povedané, je to ukazovateľ kmitania. Klasické televízory majú väčšinou tak 60Hz. U LCD monitorov však žiadne kmitanie nie je. A skúste posúdiť samy a porovnať si teda pozeranie celovečerného dajme tomu aj troj hodinového filmu na televízore s kmitajúcim obrazom a pozeranie 4 vyučovacie hodiny do LCD monitora, ktorý nekmitá.

Bojíte sa denne pozerať niekoľko hodín na obrazovky monitorov. Ale telefonovať sa nebojíte. Väčšina ľudí má telefón pri uchu niekoľko násobne dlhšie, ako odhaduje. Čítali ste si už článok o škodlivosti mobilných telefónov?  Prečítajte si napríklad tento článok. Malý výstrižok z uvedeného článku:

Vplyv mobilných telefónov na detiPodľa odborníkov z Ruskej národnej komisie pre ochranu pred neionizujúcim žiarením (RNCNIRP) sú deti používajúce mobil vo zvýšenej miere vystavené poruchám pamäti, poruchám pozornosti, zníženiu mentálneho a kognitívneho výkonu, poruchám spánku, epilepsii. Vo veku 25 až 30 rokov môžeme u nich predpokladať výskyt nádorov mozgu a sluchového nervu, neskôr Alzheimerovu chorobu, depresie a ďalšie degeneratívne poruchy CNS. Dôvodom zvláštneho ohrozenia detí je menšia hrúbka lebečnej kosti, iné látkové pomery detského mozgu a z nich vyplývajúca väčšia vodivosť a väčší relatívny porúch mozgu.

A teraz si položme otázku “Je časté používanie počítačov naozaj také škodlivé ako iné každodenné veci?“

Často pozorujem jav, že schopní IT ľudia nemajú vážnejšie vzťahy. Začal som sa teda zamýšľať nad tým, že prečo. Možno som na to prišiel, možno nie, avšak som objavil pár vecí, prečo takí ako ja nemajú partnerov. Je pravda, že so svojou bývalou priateľkou som chodil takmer rok, avšak už dlhšiu dobu to nebolo ono.

Každý z nás je na začiaku oslepený láskou, ktorá mu zakrýva oči a nevidí, to, čo by vidieť mal. Najprv sa mi aj môj vzťah zdal perfektný, ale časom sa začali objavovať isté aspekty, ktoré som nevedel prekusnúť. Možno to bude tým, že aj ja robím veci, ktoré na môj vek nie sú primerané. Napríklad v 17 rokoch už uvažovať nad založením s.r.o. a podobne. Niektorí mi vravia, že som na svoj vek moc dospelý. Možno majú pravdu. Moja bývalá priateľka bola odomňa o jeden aj pol roka mladšia a po čase, keď sa mi “otvorili oči” som spoznal, že to nebude to pravé orechové vzhľadom na to, ako sa chovala/vystupovala.

Nebudem konkretizovať, či niektoré z týchto vecí robila aj moja bývalá, aby som ju neurazil, budem hovoriť všeobecne, čo mi na niektorých ľuďoch prekáža.

Mne napríklad prekáža, keď idem s niekým v autobuse a on začne nadávať na celý autobus a ľudia okolo sa začnú obzerať. Neviem ako iným, ale mne osobne to pripadá veľmi trápne. Poprípade to isté aj na ulici. Predstavte si situáciu, keď idete s frajerkou po ulici, kde sú ľudia, ktorých viac menej poznáte a ona by na celú ulicu začala nadávať, poprípade iný, podobný prejav. Mne osobne toto veľmi vadí, ak s niekým takýmto idem po ulici, alebo hocikde inde v spoločnosti.

Ďalšia vec, ktorá mi prekáža je to, že s rovestníkmi si nemám poriadne o čom pokecať. Teda ako s ktorými. Väčšina ľudí okolo mňa kecá o veciach typu, kedy sa boli naposledy nadrbať, smejú sa na tom, keď niekto z opilosti hodí tyku(pozvracia sa) a podobne. Pre mňa to vôbec nie je smiešne a oni sa na tom vyslovene rehocú, rozprávajú o tom, ako keby to bol jeden z ďalších divov sveta. Toto naozaj nemusím.

Mohol by som tu tých vecí napísať ešte oveľa viac, ale myslím si, že to už nebude potrebné, tí čo majú rovnaký názor už budú vedieť o čom hovorím.

Rovnaký problém nájsť si partnera má aj niekoľko ľudí, ktorých poznám. Máme až také vysoké požiadavky, alebo je to proste in chovať sa detsky?

Tak, že čo teraz?! Neďaleho mňa, cca 2 minúty pešo je obchod. Tak som sadol ku nemu do auta, obišli sme si dom a išiel som do obchodu, či teda nemajú rozmeniť. Predavačka na mňa vyrukovala s tým, že mi nemá rozmeniť a bohužial ani vydať, lebo práve odovzdávala tržbu. Tak som išiel do vedlajšej reštaurácie, ale taktiež nič. Tak som sa vrátil ku nemu do auta, že teda nič… Tak, že či mám čas sa trošku povoziť v aute, alebo sa ponáhlam domov.. Neponáhlal som sa, tak sme sa iśli voziť . Prišli sme za ďalším, čo si objednal, avšak ani ten nemal rozmeniť.. Tak sme to nasmerovali na neďaleký Lidl. Za kasou taký starší pán.. Ja mu podám jedny žuvačky a liter.. Pozeral na mňa vražebným pohľadom, ale nakoniec mi vydal . Tak som sa vrátil do auta a išli sme naspt ku mne. Vyplatil som ho, zobral pizzu a došiel domov. Keď som prišiel, pozerám na hodinky a bolo niečo okolo jedenástej.

Polhodinové preberanie Pizzy som teda ešte nezažil. Vlastne už zažil….